…pokračovanie, podľa knihy Tajné dejiny Slovenska Slovenov a Sloveniek.
Pôvod pojmov Uhor-Uhorsko i jeho variant Ugor, Ungarn, Venger atď. je čisto slovenský, ako na to už bolo v tejto knihe poukázané niekoľko krát. Avšak takým jednoznačným a exaktným dôkazom o nemaďarskosti slova Uhor nájdeme v katakombách pri Soľnohrade (dnes Salzburg, Rakúsko). Tu v útrobách Mníchovho vrchu (Mönchsberg) sa nachádzajú katakomby, kde v jednom z výklenkov sa nachádza pamätná tabuľa na ktorej stojí:
ANNO DOMINI CCCC LXXVII ODOACER REX RHUTENORUM GEPPIDI GOTHI UNGARI ET HERULI CONTRA ECCLESIAM DEI SEVIENTES BEATUM MAXIMU CUM SOCIIS SUIS QUINQUA GINTA IN HOC SPELEO LATITANTIBUS OB CONFESSIONEM FIDEI TRUCIDATOS PRECIPITARUNT NORICORUM QUOQUE PROVINCIAM FERRO ET IGNE DEMOLITI SUNT.
Obr. 1. Salzburgská doska, Soľnohrad, Rakúsko. Nápis z roku 477, spomína kmeň menom Ungari (Uhri).
Voľný preklad tejto dosky znie: „Roku Pána 477 Odoaker, kráľ Rusínov, Gepidov, Gótov, Uhrov a Herulov, (vo vojne) proti cirkvi Božej, blaženého Maxima a jeho päťdesiatich druhov, pre vyznávanie viery v tejto skrytej jaskyni zabil, vyhodil ich, aj provinciu Norikum mečom a ohňom spustošil.1
Zreteľný je rok 477 a rovnako zreteľné je meno jedného z kmeňov – UNGARI. Keďže všetky oficiálne historické zdroje nás presvedčujú, že Maďari, sťaby Uhri (Ungari), vtrhli do Karpatskej kotliny koncom 9. storočia, Salzburská doska sa zdá byť v tomto kontexte zdanlivo neriešiteľným rébusom.
Soľnohradská doska však ukrýva ešte jednu zvláštnosť. Preklad časti „ODOACER REX RHUTENORUM GEPPIDI GOTHI UNGARI ET HERULI“ ako „Odoaker, kráľ Rusínov, Gepidov, Gótov, Uhrov a Herulov“ nie je celkom správny. Zreteľne vidieť že „RHUTENORUM“ je v inom páde ako „GEPPIDI GOTHI UNGARI ET HERULI“. Koncovka „-orum“ sa v latinčine používa v súvislosti s 2. pádom množného čísla u podstatných mien (prekladáme ako Rhutenov), ako aj u prídavných mien (prekladáme ako Rhutenských). Tvary „GEPPIDI GOTHI UNGARI ET HERULI“ končia koncovkou „-i“, ktorá je typická pre množné číslo podstatných mien, teda do slovenčiny prekladáme v rovnakom tvare ako „GEPPIDI GOTHI UNGARI A HERULI“.
Text soľnohradskej dosky by mal byť teda správne čítaný ako „Odoaker, kráľ Rhutenov, Gepidi, Góti, Uhri a Heruli“, rozmenené na drobné, ako „Odoaker, kráľ Gepidi Rhutenov, Góti Rhutenov, Uhri Rhutenov a Heruli Rhutenov“, respektíve „Odoaker, kráľ Gepido Rhutenov, Góto Rhutenov, Uhro Rhutenov a Heruli Rhutenov“ (ak Rhuteni sú podstatné meno), alebo „Odoaker, kráľ Rhuténskych Gepidov, Gótov, Uhrov a Herulov“ (ak Rhuteni sú prídavné meno). V oboch prípadoch je však zrejmé, že Gepidi, Góti, Uhri a Heruli mali spoločné meno Rhuteni (Rutheni, Ruseni, Raséni, Rusíni).
Dnešná maďarčina pozná slovo Magyarország, čo značí Maďarsko. Časť ország v tomto slovnom spojení prekladáme ako krajina, štát, dŕžava. No a tento ország je zjavne identický s iným maďarským slovom orosz, čo znamená Rus, ruský. Autori jazyka zjavne čerpali zo starých „slovanských“ zdrojov, kedy sa krajinám a dŕžavám „slovanskej“(árijskej) Tartarie hovorilo „Rus“ (Kyjevská Rus, Červená Rus, Bela-rus), pričom Maďari sa svojím ország – orosz k tejto „slovanskej“ (Rhuténskej) dŕžave týmto zjavne, aj keď určite nevedomky, hlásia.
Je dôležité si uvedomiť, že Uhri nikde v dobových prameňoch nie sú spomínaní ako Maďari, ale len ako Uhri, Ungari a pod. Tento prelom nastal až koncom 18. a hlavne v 19. a 20. storočí. Falšovanie pojmov je napríklad dobre viditeľné v knihe Magnae Moraviae fontes historici – Prameny k dějinám Velké Moravy, vydanej štátnym pedagogickým nakladateľstvom v Prahe v roku 1964. Kniha je zvláštna tým, že v ľavom stĺpci je starý text (žiaľ nie originál), a v pravom český preklad. Tu napríklad v časti „Fuldské anály“ na strane 121 v súvislosti s „Maďarmi“ nachádzame: „Avari, qui dicuntur Ungari,..“, pričom voľný preklad znie: „Avaři, kteří se nazývají Maďari,..“. To isté nájdeme i na strane 122, 127 a 129. 2
V letopisoch soľnohradských (Annales Iuvavenses maximi, 15. stor.) sa o roku 881 píše: „Primum bellum cum Ungaris ad Weniam. Secundum bellum cum Cowaris ad Culmite.“, čo Českí historici preložili ako: „První boj s Maďary u Wenie (Viedeň). Druhý boj s Kovary u Kulmitu.“ Tu nielenže bystrovtipní historici urobili z Uhrov (Ungaris) Maďarov, ale z Kovárov (Kovaľov, Quadov) vytvorili akýsi chazarský kmeň! 2
V kronike prümskeho opata Reginova (Reginonis abbatis prumiensis chronicon, 10. – 11. stor.) je to obdobné. „Anno dominicae incarnationis DCCCLXXXVIIII. gens Hungarium ferocissima…“ je prekladané ako „Roku osmistého osmdesátého devátého od vtělení Páně vytáhl národ Maďarů…“. Čo je zaujímavé, ďalej sa úvádza, že tí „gens Hungarium“ (kmeň Hungrov, určite nie Maďarov) sú „najdivokejší a nad všetky obludy krutejší, zo skýtskych kráľovstiev a močiarov (pochádzajúci), ktoré Don rozprestiera svojim tokom do nedozierna…“. Je tu zreteľná narážka na to, že ide o Skýtov a že pochádzajú z močiarov. Hungrom, je zjavne pripisovaný rovnaký pôvod ako „Slovanom“.
Letopisy svätohavelské väčšie (Annales sangallenses maiores) uvádzajú: „Arnolfus contra Maravenses pergebat, et Agarenos ubi reclusi erant, dimisit“, a i tu sú Agarenos prekladaní ako Maďari. 2
A rovnako Maďarov nenájdeme ani v „Odvete Liudpranda, biskupa kremonského“ (10. storočie), v Chronicum Suevicum universale (12. stor.), v Kronike Herimana z Reichenau (11. stor.), v Dejinách biskupov hamburgskej diecézy od Majstra Adama Brémskeho (koniec 12. stor.), v Gallovej kronike (12. stor.), v Kosmasovej kronike (12. stor.), v Admontských letopisoch (12. stor.), v Letopisoch Hradištských (12. stor.), nespomína ich ani Saský letopisec (12. stor.), dokonca Maďarov nenájdeme ani v podvrhu známom ako Anonymova kronika (originál tzv. “Anonymovej kroniky” sa nezachoval. Jedna kópia údajne z 13. stor. sa dochovala akousi náhodou práve v Sečanského národnej knižnici. Po prvýkrát bola publikovaná až v roku 1746.), čo je v celku logické, pretože Maďari ústami grófa Sečéniho vznikli až po roku 1826. Vo všetkých historických prácach nachádzame len Hungaros, Hungari, Hunguari, Ungari, Ungarii – teda Uhri.2
Uhri teda zjavne neboli Maďari, záhadou však zostáva pôvod pomenovania Maďar. Hľadať historické korene je veľmi obtiažne, pretože v 19. storočí bolo maďarizátormi vyprodukovaných množstvo dokumentov označovaných súčasnými historikmi ako autentické, dobové, čiže staré, starodávne. Rozpitvanie a odhalenie týchto podvrhov je náročné i pre tým vysokoerudovaných, dobre platených a hlavne nestranných odborníkov, čo je dnes zrejme nemožné, pretože skutočná pravda nie je žiadúca. Ísť touto cestou však snáď nie je ani potrebné, pretože jazyk Slovenov spolu s historickou realitou opisovanou v tejto knihe, ponúka relatívne čisté a jasné vysvetlenie.
Pokračovanie…
Oskár Cvengrosch
Text spracovaný podľa knihy Tajné dejiny Slovenska Slovenov a Sloveniek.
TENTO TEXT JE MOŽNÉ VOĽNE ŠÍRIŤ ZA NASLEDOVNÝCH PODMIENOK: bude uvedený autor a pod ním nasledovný text: podľa knihy Tajné dejiny Slovenska, Slovenov a Sloveniek
Predchádzajúce časti:
Ako sa z nášho Uhorska stalo cudzie Maďarsko I.
Ako sa z nášho Uhorska stalo cudzie Maďarsko II.
Ako sa z nášho Uhorska stalo cudzie Maďarsko III.
Príbuzné články: Chrobati – hraničiarska armáda Slovenskej zeme II.
Literatúra:
1. INFO Rusín, informačný mesačník Rusínov Slovenska, č.7 ročník III., júl 2006, str. 7
2. Dagmar Bartoňková, Lubomír Havlík, Zdeněk Masařík, Radoslav Večerka; MAGNAE MORAVIAE FONTES HISTORICI I, Státni pedagogické nakladatelství PRAGAE-BRUNAE, 1964