Toľko sa o Palckom dočítame na wikipédii. Kto bol však v skutočnosti František Palcký? V knihe Etnogenéza Slovanov v archeológii autora Pavla Mačalu, ktorá vyšla vo vydavateľstve SLOVO v Košiciach v roku 1995, natrafíme na zaujímavé informácie. Na strane 20 sa dočítame, že:
Vývoj historiografie a archeológie po 2.svetovej vojne bol v krajinách východnej a strednej Európy zásadne poznamenaný marxisticko-leninskou filozofiou, konkrétne dialektickým a historickým materializmom ako jedinou alternatívou videnia spoločenského bytia, spoločenských a historických procesov. Aj keď sa zdôrazňoval tvorivý charakter poznávacej funkcie marxisticko-leninskej filozofie, v skutočnosti úlohou archeológie a historických vied bolo dokázať pravdivosť téz historického materializmu. Značný vedecký a intelektuálny potenciál bol vyčerpaný na zdôvodnenie a obhájenie téz o ázijskom a antickom výrobnom spôsobe. Popri tom v spoločensko-kultúrnej klasifikácii sa Slovanom dostalo nelichotivé hodnotenie zo strany klasikov marxizmu-leninizmu:
„A tak sa v študovniach hŕstky slovanských diletantov historických vied zrodilo toto smiešne protihistorické hnutie (rozumej panslavizmus – poznámka autora), ktorého cieľ nebol menší, jako podmaniť civilizovaný Západ barbarským Východom, mesto dedinou, obchod, priemysel a duchovný život primitívnym poľnohospodárstvom slovanských nevoľníkov…
Sám hlavný bojovník českého národa profesor Palacký je len bláznivý nemecký učenec, ktorý podnes nevie správne a bez cudzieho prízvuku hovoriť po česky…
Čechy môžu v budúcnosti existovať už len jako súčasť Nemecka, aj keď časť ich obyvateľstva možno ešte po stáročia bude hovoriť nenemeckou rečou…“
Uvedené myšlienky sú čerpané z diela F.Engelsa : Revolúcia a kontrarevolúcia v Nemecku. (1852), In: Marx-Engels,Vybrané spisy, zv.2, strany 192-193. Tieto Vybrané spisy vyšli v roku 1977.
Pre úplnosť: knihu Etnogenéza Slovanov v archeológii recenzovali: PhDr. Dušan Čaplovič, CSc a PhDr. Belo Polla, DrSc. Kniha je venovaná pamiatke univ. profesora Vojtecha Budinského-Kričku, DrSc a doc. Antona Točíka, DrSc., z úcty k ich prínosu pre slovenskú archeológiu.
Verím, že spomínaný výňatok z knihy zaujme čitateľov resp. účastníkov rôznych diskusií na blogoch, a podnieti výskum v dielach Fridricha Engelsa, lebo sa tam môžu skrývať ďalšie „perly“. Kto by to bol na Fridricha povedal, že? Aký vlastne bol profesor Palacký, otec českého národa, ktorého Dejiny sú v Čechách takmer bibliou?
Na druhej strane myšlienky uvedené v knihe bijú na poplach. Slová tvrdiace, že “úlohou archeológie a historických vied bolo dokázať pravdivosť téz historického materializmu…” a, že ”značný vedecký a intelektuálny potenciál bol vyčerpaný na zdôvodnenie a obhájenie téz o ázijskom a antickom výrobnom spôsobe…” svedčia o ničom inom, než o tom, že slovenské dejiny sa nepísali podľa pravdivých zistení, podľa reálnych výskumov, ale boli prispôsobované spoločensko-politickej objednávke. Celé naše dejiny potom možno vnímať ako súbor vymyslených a prekrútených dejov, ktoré poznáme prostredníctvom na slovo vzatých odborníkov, z ktorých mnohí na svojich postoch “sedia” doposiaľ.
Najnovšie výskumy prevažne ruských historikov, ale i bulharských, slovinských, chorvátskych a ďalších svedčia o tom, že dejiny slovanov boli podstatne iné než nám to vykladajú naši priatelia na západe. Je najvyšší čas zbaviť sa jarma duševnej závislosti a začať písať vlastné dejiny, nepokrivené žiadnou mocenskou agendou.
Ivan Šomjan